Jeseň, ktorej obdobím momentálne prechádzame, je až poeticky krásna. Nádherný čas, kedy sú stromy odeté do pestrofarebných šiat, všetko je jasné, priezračné a čisté. Ostré slnečné lúče prerážajú chladné závany vetra a hladia naše tváre. Jeseň je naozaj krásna. A v jednom zo svojich mesiacov, ktorý sme nedávno začali, nám pripomína jednu z najvzácnejších cností, ktorá môže byť zrodená v duši človeka. Je ňou úcta k starším. Úcta k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie. Úcta k tým, ktorí sa každý deň vzdávali radostí, ktoré im život ponúkal, aby urobili šťastnými nás, ich deti. Úcta k naším otcom a k naším mamám. K naším prarodičom.
Všetci raz budeme starí. Ale starší ľudia nie sú menejcenní. Sú krásni. Krásni vďaka svojej múdrosti. Prejavujme im úctu, pretože nám ešte vždy majú čo dať. Človek sa učí celý život. A najlepším učiteľom sú jeho najbližší. Rodina. Rodičia či starí rodičia.
Október je mesiac, kedy si týchto ľudí a to, čo pre nás urobili, pripomíname. Nikdy na nich nesmieme zabudnúť. Nikdy. A nepripomínať si ich iba v jeden deň alebo v jeden mesiac, ale každý deň v roku.
,,Ľúbime Vás, starkí naši” – znelo opakované vyznanie z úst žiakov z II.A a VI.A triedy.
Pri tejto príležitosti každý žiačik zhotovil malý darček svojim starým rodičom, aby ich potešil.
Mgr. Modlová, Mgr. Krauszová