Tretí december je pripomienkou ťažkostí, ktorým čelia postihnutí, s akými problémami sa hendikepovaní ľudia stretávajú a v čom môžeme ich životu prospieť aj my. Bežné denné aktivity, ktoré musia prekonávať ľudia s rôznym postihnutím, si žiaci vyskúšali na vlastnej koži. Snažili sa identifikovať slová na základe zníženej počuteľnosti a odčítaním z pier. Využívali sa základné znaky posunkovej reči. Vyskúšali si i úskalia nevidiacich. Pohybovať sa so zaviazanými očami. Uhádnuť, koho majú pri sebe bolo pre mnohých tiež náročné. Podpísať sa ústami alebo nohou so zavretými očami. Namiesto podpisov sa však na plagáte objavovali skôr nečitateľné „hieroglify“.
Všetci majú plné právo na dôstojný a nezávislý život, pocit potrebnosti, pozornosti a uspokojenia. Prajem teda všetkým, aby sa každý deň stretávali s prejavmi ochoty a pomoci, aby ľudí s dobrým a veľkým srdcom pribúdalo a aby pocit šťastia, pohody a lásky sprevádzal úsmev, dobrá nálada, pevné zdravie a vzájomné porozumenie.
Mgr. Edita Modlová