Je to jeden z najrozšírenejších programov používaných pri práci s osobami s autizmom. Jeho vznik sa datuje do roku 1966 do Severnej Karolíny v USA.
Program TEACCH kladie dôraz na tzv. štrukturalizáciu (=organizácia/usporiadanie fyzického prostredia/času, ktoré sa tak stávajú prehľadnými a tým sa uľahčuje porozumenie situácie) a vizualizáciu (= slovný pokyn sa doplní vizuálnou, názornou inštrukciou/pomôckou a tým sa uľahčí jeho porozumenie).

Hlavné prvky štrukturalizácie a vizualizácie sú:
→ štruktúrované prostredie/fyzické usporiadanie priestoru = jasné členenie priestoru podľa jeho účelu, tzn. podľa toho, aká aktivita sa v danom priestore vykonáva (ohraničený/samostatný priestor na prácu, ohraničený/samostatný priestor na hru a pod.).
→ časový plán = rozvrh, tzn. sprostredkovanie informácie, čo sa bude v priebehu dňa diať, v akom poradí (denný režim, týždenný harmonogram a pod.).
→ vizuálne pomôcky (predmet, fotka, obrázok) =  využívanie vizuálnych = názorných pomôcok, napr. pri vyslovení slova „topánka“ sa k nej súčasne priradí aj obrázok = názorná, konkrétna forma, ktorá je hmatateľná a trvácna (na rozdiel od slova, ktoré ako náhle ho vyslovím, akoby prestalo existovať).
     ● volacie karty – označujú účel priestoru
     ● režimové karty – označujú/symbolizujú aktivitu napr. na dennom/týždennom režime/pláne (4 úrovne – predmetná, obrázková, obrázkovo-slovná, slovná)
     ● komunikačné karty – nedostatky vo vyjadrovaní reči sa kompenzujú používaním týchto kariet (zmyslom je vytvoriť fungujúci spôsob vyjadrovania vlastných potrieb, želaní a znížiť tak prejavy problémového správania, ktoré je často prejavom frustrácie dieťaťa z neschopnosti komunikovať), 4 úrovne (pozri režim. karty)
→ rutina = pravidelnosť. Ide o spôsob, akým sa vykonávajú činnosti/úlohy – kompenzujeme ňou nedostatky osôb s autizom pri riešení bežných situácií a možno ju použiť v rôznych situáciách. Napr. používanie rutinného pravidla, že všetko sa vykonáva/prebieha „zľava doprava“ alebo „zhora nadol“ – napr. denný plán je usporiadaný zhora nadol, tzv. krabicové úlohy, v ktorých pracovný postup prebieha zľava doprava. príp. zhora nadol.

Tým, že prispôsobíme prostredie, zlepšíme adaptáciu dieťaťa, tzn. zvýšime jeho schopnosť orientovať sa v prostredí, schopnosť aktívne ovládať prostredie, riešiť situácie a uspokojiť svoje potreby.

Dôležitú úlohu má individuálny prístup – výchovno-vzdelávací program sa pripravuje pre každé dieťa samostatne na základe tzv. psycho-edukačného profilu (PEP) dieťaťa – súboru testov zameraných na viacero funkčných oblastí dieťaťa. Program TEACCH sa zameriava na rozpoznanie zručností, ktoré sú prítomné, resp. sa u dieťaťa už začínajú objavovať a možno ich okamžite rozvíjať. V pravidelných intervaloch sa hodnotí dosiahnutý pokrok.
Ďalším prvkom je spolupráca s rodičmi. Má viacero podôb, jej zmyslom je, aby sa naučené techniky preniesli aj do domáceho prostredia a aby sa ich dieťa naučilo používať v rôznych kontextoch a s rôznymi osobami.
Program TEACCH využíva aj prvky kognitívnej a behaviorálnej terapie, a síce v prístupe k problematickému správaniu (napr. agresivita, problémy s jedlom, nespavosť, problémy s hygienou a pod.) – vychádza z predpokladu, že každé problémové správanie má svoju príčinu (napr. zlyhávanie v komunikácii, snaha o získanie pozornosti, neschopnosť chápať isté pravidlá a pod.). Pomyslený ľadovec – časť nad hladinou/na vrchole predstavuje viditeľné formy správania, ako napr. hryzenie alebo kopanie, časť pod hladinou je možnou príčinou tohto správania, napr. frustrácia z komunikačných problémov. Veľmi dôležité je preto rozpoznať príčiny tohto správania a na základe ich poznania voliť adekvátny spôsob starostlivosti a nevhodné správanie eliminovať.